Čičmany - história obce| Čičmany - história obce |
...ad quandam viam novam qua itur ad possessionem Cziczman... listina z r. 1272
|
O pôvode a vzniku obce existuje niekoľko teórií. Jednou z nich je teória o nemeckom pôvode, ale rozšírenejšia je teória o balkánskom, konkrétne o bulharskom vplyve. Pôvodní obyvatelia sem prišli pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia, hoci je možné i staršie prechodné osídlenie, zodpovedajúce záznamu "o novej ceste, ktorá vedie od osady Cziczman" v listine z roku 1272. Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená "usadlosť vo vrchoch - Vrchovany". Tak sa dodnes nazýva miesto za kopcom Javorinka, kde sa nachádzajú zvyšky zrubových domov z osady Malé Čičmany. |
|
O tom, kto bol zakladateľom obce a prvým
feudálnym vlastníkom pôdy neexistujú konkrétne správy. Počas storočí sa tu
vystriedalo niekoľko vlastníkov - od Mikuláša z Turca, cez rodinu Rakovskú až po
spojenie majetkov panstva Záblatského s viacerými ďalšími rodinou Serényiovcov. Do
začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rodiny Telekyovcov a Bertcholdovcov.
Nepriaznivé životné podmienky, živelné pohromy a nerovné spory so zemepánmi
spôsobili odchody na sezónne práce do vzdialených miest a postupné vysťahovávanie
obyvateľstva. Veľa obyvateľov a rodín poodchádzalo v 30-tych rokoch 20. storočia na
americký kontinent, do Dalmácie, "Francie", Belgicka a Rakúska. Požiare v
rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a
spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc pred murovanými a zmodernizovanými
domami. |
|
Zničenie a zdemolovanie vzácnych stavieb prinútilo pamiatkárov zamyslieť sa nad záchranou týchto pozoruhodností, čo koncom 70-tych rokov vyvrcholilo vyhlásením dolnej časti obce za chránenú pamiatkovú zónu. Pavlačový poschodový "Radenov dom" bol zrekonštruovaný v r. 1966 a je v ňom národopisná expozícia, ktorá bola koncom osemdesiatych rokov rozšírená o expozíciu bývania tzv. veľkorodiny v zrubovom dome spoločne žijúcich rodín Štefana Gregora a Petra Pupáka. |
